Panos sa narodil do zámožnej a vplyvnej rodiny v rodnom Grécku. Bol už druhým potomkom, ktorého jeho rodičia priviedli na svet. I keď by mnohí neverili, že mali vôbec tí dvaja aspoň nejaké dieťa. Ich vzťah nikdy nebol veľmi dobrý, nikdy sa totižto nechovali ako správna rodina. Jeho matka si vzala jeho otca v dohodnutom sobáši a ťažko povedať, či sa niekedy milovali.
Keďže bol jeho prvý syn, jeho otec na neho bol tvrdý, prísny a neoblomný. Až sa mu vôbec niekedy zdalo, či ho vôbec má rád. Všetko sa zhoršilo po tom, ako jeho staršia sestra utiekla z domu a už sa nikdy nevrátila. Mala sa stať dedičkou, no teraz to bremeno očividne padlo na jeho plecia. Najskôr tomu malý Panos nechápal, no až po tom všetkom to konečne pochopil.
Otec z neho vždy chcel mať silného muža, podľa jeho gusta. Lenže malý Panos očividne taký nikdy nebol. Vyzeralo to, ako keby chcel natlačiť nesprávny tvar do formičky. Nikdy nebol to, čo od neho chcel. Preto ho už od útleho veku posielal do paláca – medzi strážnikov, aby ho naučili bojovať, stratégii, poslušnosti, lojálnosti a podobné veci, v ktorých boli palácoví strážci špičkou.
Po prvé roky sa vždy cez prázdniny vracal naspäť, aj keď sa mu, napriek tvrdému tréningu, páčilo v paláci viac ako doma. Spoznal tam princeznu Vasiliki, aj keď očividne nemal až tak dovolené stýkať sa so šľachtou, tobôž princeznou! Zároveň mal však povinnosti – každým rokom ho jeho otec potreboval skúšať, čo všetko sa naučil, ako dobre dokázal bojovať, ako všetko zvládal... A bola tu jeho matka. Prišlo mu nefér ju nechať jej otcovi napospas. Po pár rokoch do ich rodiny prišiel aj jeho mladší brat, čo bolo ďalším dôvodom sa domov vracať aj napriek tomu, že musel čeliť otcovej nekompromisnej ruke.
Všetky jeho letné navráteníčka sa konali v domácom tichom a upnutom prostredí, za to Panos veľmi rád odchádzal preč. Na čerstvý vzduch, preč od tej toxicity, násilia a zla. Cez ruky mu prechádzalo mnoho ľudí, priateľov a pravdepodobne niečo viac... až vtedy si uvedomil, že je tak nejak aj na chlapcov. Strašne sa mu zapáčil mladík z mesta, keď mal len 14 rokov. A on bol ten chlapec z bohatej rodiny, ktorý sa chodil učiť do paláca. Bol obľúbený a deti ho zbožňovali, no on vždy chcel pozornosť toho jedného chlapca.
Keď sa o romániku medzi nimi dvoma doma dozvedeli, otec ho zbil ako psa. Nikdy v živote od neho nedostal takú nakladačku, ako práve v ten moment. Rodičom chlapca sa vyhrážal tak, že sa celá rodina odsťahovala preč a Panos o chlapcovi už vôbec nepočul. Iba jeho matka bola oveľa viac zhovievavejšia ako jeho otec. Nemohla inak, iba svoje deti pred násilnikom chrániť, preto sa jej snažil všetko vracať naspäť. Ale jeho matka bola silná žena, silnejšia akú kedy videl. Bola pre neho prakticky vzorom. Sľúbila mu, že na jeho brata dá pozor a on nech sa z paláca už radšej tak často nevracia.
Veril jej, takže odišiel. A nevrátil sa. Aj napriek tomu, že ho jeho otec chcel zakaždým naspäť, vždy si vymyslel nejakú výhovorku na to, aby sa nemusel vrátiť. Dopomáhal mu k tomu dokonca aj hlava stráže a stalo sa to ich menším tajomstvom – to, pred čím utekal a že vôbec utekal. Domov, svojej matke a bratovi, pravidelne posiela listy s pohľadnicami a písal si s nimi. No, v paláci sa väčšinou zahrabal do učenia, povinností, tréningov a životu v hlavnom meste. Ako rástol, tak často vymetal kluby, hľadal si kamarátov a frajerky. Postupom času zisťoval, že frajerky nikdy neboli to pravé... ale po tom, čo sa stalo u nich doma sa nechcel zase spustiť s chlapcom.
Po celý čas sa snažil vychádzať so svojimi frajerkami, tváril sa ako pravý, vyšitý heterosexuál, aby ho nikto neupodozrieval. Dostával sa čím ďalej tým viac do diania kráľovskej rodiny v paláci, kráľovskej súrodeneckej dvojice, ale aj tak to boli do jeho 20tich rokov iba formálne vzťahy. Síce bol často životom v skupine, v paláci bol iba tichým pozorovateľom. Problémy kráľovskej rodiny však neboli jeho problémom – zatiaľ. Zvrat v podobe závislosti korunného princa očividne prekvapili všetkých, z obyčajnej princeznej sa stala korunná. Všetko sledoval iba z povzdialia.
Jeho zlom prišiel až v momente, keď sa dostal ku boku korunnej princeznej Vasiliki ako jej strážca. V tom, čo robil, bol dobrý. A dalo by sa povedať, že si s mladou princeznou takmer ihneď padol do oka. Netrvalo dlho, kým ju sám nezačal brať do klubov, aby spolu pretancovali a prehýrili celú noc – no nie je najlepšie chodiť trhať parket práve so svojím strážcom?
K tomu, že aj Vasiliki berie drogy prišiel prakticky ako slepý k husliam. Na dievčati mu veľmi záležalo, bral ju ako svoju mladšiu sestru. Netušil však, že sa vydala takou istou cestou ako jej brat. A on chcel spraviť všetko, čo je v jeho silách, aby zostala čistá a aby sa to nedostalo do uší rodičov, novinárom, ľudu... Prakticky makal dvojitú službu, ale vôbec mu to neprišlo ako robota pretože... naozaj chcel, aby bola Vasiliki čistá. Strávil s ňou väčšinu času a aj keď si uvedomoval, že sa do neho princezná zamilovala, nikdy jej to nezmienil, nikdy to nevytiahol a dúfal, že to Vasili rýchlo prejde. Zistil totižto, že mu žiadne dievča nikdy neprišlo atraktívne – zakaždým sa potajomky díval na chlapcov, na pekné a vypracované nahé telá strážnikov... Ale vždy si dával pozor, aby to o ňom nikto nezistil. A zatiaľ to držal v tajnosti aj pred Vasiliki.
Keď dostal ponuku odísť spoločne s Vasiliki do Illey, kvôli jeho rodine chvíľku váhal ale nakoniec súhlasil. Najprv sa však po dlhom čase musel vrátiť naspäť domov a až potom sa ku jeho princeznej pridá. Dúfal, že bude môcť v Illey konečne zahodiť oťaže.