Emon sa narodila do sveta, kde bol osud už vopred predurčený krvou. Ako prvorodené dieťa dvoch mimoriadne úspešných ľudí by mala byť pýchou rodu. Jej matka, vychýrená právnička, žena s divokým pohľadom, ktorý si svojou neoblomnosťou dokázal získať pozornosť každého. Otec, najprecíznejší neurochirurg, bol jej presným opakom, majster chladnej logiky, ktorý dokázal jediným gestom zastaviť rozmáhajúci sa konflikt. Všetci očakávali, že Emon bude dokonalým spojením týchto dvoch živlov. No keď prešli roky a v dievčati sa neprebudila ani najmenšia snaha, či záujem o vedu a politiku, prišlo kruté vytriezvenie. Emon nebola ako jej rodičia. Bola krásna, no po chvíli rozhovoru si každý poľahky všimol, aká v skutočnosti bola, krehká, bez daru. V dome, kde sa komunikovalo pohľadmi a gestami sa stala anomáliou. Slonom v porceláne.
Jediným človekom, ktorý v nej nevidel sklamanie, bola jej stará mama. Práve ona Emon rozprávala príbehy o tom, ako sa jej rodičia spoznali. Nebola to klasická rozprávka. Matka nebola princeznou v núdzi, ale nespútaným živlom, ktorý spálil všetko, čoho sa dotkol. Otec nebol rytier, ale hlboký filozof, ktorý ako jediný dokázal jej vnútorný oheň skrotiť svojím nekonečným pokojom. Emon po však po oboch zdedila to nesprávne. Od matky má túžbu podmaniť si svet a od otca chladný nezáujem o to, čo si o nej myslia iní. Keďže však nemala nič viac, musela si svoju cestu vybojovať vlastným telom a pevnou vôľou. Už od detstva ju spoločnosť a etiketa tlačili do roly „tichej dámy“, ktorá má len pekne vyzerať a čakať na vhodného ženícha. Emon však mala v sebe oheň, ktorý nepotreboval veľa vzduchu, aby sa rozhorel. Ak niečo chcela, vzala si to.
Keď sa rozhodla stať profesionálnou tanečníčkou, nezastavili ju krvavé mozole na nohách a ani únava. Kým sa jej rovesníčky učili na maturitné skúšky, ona trávila voľné poobedia v tanečnej sále. Keď zatúžila po svete modelingu, ranné vyspávanie vymenila za tvrdý tréning a disciplínu. Peniaze rodičov boli pre ňu skratkou, ktorú odmietala. Chcela dokázať, že aj dievča bez peňazí dokáže zažiariť jasnejšie než akákoľvek peňažná mena. Táto hladná ambícia si však vybrala svoju daň. Emon sa stala tvrdou, možno až trochu sebeckou. Za posledné roky videla svoju rodinu len sporadicky cez videohovory a počas sviatkov, kedy sa v ich dome stretávali dva svety, ktorým už prestávala rozumieť.
Účasť v Selekcii pre ňu nie je romantickým snom. Emon je bytostne presvedčená, že neexistuje muž, ktorý by ju dokázal udržať po svojom boku celý život. Muži sú pre ňu len dočasné rozptýlenie, podobne ako deti, ktoré považuje za zbytočnú príťaž v kariére, hoci ich chvíľkovú spoločnosť dokáže tolerovať s chladnou zdvorilosťou. Do súťaže sa prihlásila z jediného dôvodu. Kvôli starej mame, ktorá túži pred smrťou vidieť svoju vnučku v bielych šatách. A kto je Emon ak nie vzorná vnučka, ktorá jej toto prianie splní v plnej miere a ešte aj s princom za manžela. Túži celému kráľovstvu (a hlavne svojej rodine) ukázať, že hoci nemá hlavu génia, dokáže získať korunu a prestíž, o akej sa lekárom a právnikom ani nesníva. Je to jej spôsob, ako si vynahradiť tie roky pochybovania o svojom mieste vo svete. Chce si vydláždiť cestu k lepšiemu životu a dokázať, že meno ich rodiny môže žiariť aj bez geniálnych mozgov.