Stella sa narodila ako neplánované dieťa dvom zamestnancom zámku – služke a kráľovskému radcovi. Hoci medzi ich vzťahom chýbala láska a prevládalo skôr chvíľkové pobláznenie, obaja cítili zodpovednosť a boli ochotní spoločne vychovávať Stellu. Existencia malého dieťaťa im totižto poskytovala nečakanú radosť. Napriek tomu, že jej rodičia nezdieľali lásku, nevyčítala im to, chápala, že nemajú romantický vzťah. Uvedomovala si, že ju majú radi, čo ju napĺňalo pocitom bezpečia a lásky. Vedela, že je pre nich oboch dôležitá. Stella už od malička prejavovala neuhasiteľnú zvedavosť a túžbu po poznaní. Jej zvedavý pohľad na svet sa prejavoval už vo chvíľach, keď začala objavovať svoje okolie. Malé ruky zháňali každý predmet, jej oči sa zaleskli zvedavosťou, a každý zvuk či pohyb pútal jej pozornosť. Vnútorne napádaná zvedavosťou, Stellu neuspokojili len povrchné informácie. Skúmala svet okolo seba s hlbokým záujmom a otázkami. Učila sa novým veciam so živým záujmom a každý moment bol príležitosťou objaviť niečo nové. Obom rodičom už odmalička pomáhala s ich prácou na zámku. Raz, keď niesla otcovi dokumenty, ktoré potreboval na poradu s kráľom sa doslova zrazila s najmladšou princeznou Rebbecou. Toto nečakané stretnutie, vytvorilo základ pre ich neskutočne pevné priateľstvo a vzájomné porozumenie. Stella a Rebecca sa stali najlepšími kamarátkami, prechádzajúc spoločne cez radosti a smútok, ktoré prinášalo kráľovské prostredie. Vo chvíľach radosti sa spolu smiali a delili sa o radosť z drobných životných okamihov. V ťažkých chvíľach boli pre seba oporou a prelomili každú prekážku spoločne. Spolu objavovali kúzla detských hier a zároveň čelili výzvam dospelého sveta, vždy s pevným presvedčením, že ich priateľstvo je neoddeliteľnou súčasťou ich životov. Keď Stella nebola v spoločnosti Beccy alebo zrovna nepomáhala s prácou svojim rodičom, nachádzala útočisko v knižnici. Pre ňu bola táto miestnosť bránou do fascinujúceho sveta vedomostí a dobrodružstiev. Každý voľný okamih strávený medzi regálmi kníh bol pre ňu cestou za odpoveďami na otázky, ktoré ju zaujímali. Uprednostňovala knihy, z ktorých mohla čerpať nové poznatky ale nepohrdla ani fikciou.
Ešte radšej ale svoj voľný čas trávila maľovaním, záľube, ktorú zdá sa, zdedila práve po svojej matke. Jej talent a láska k umeniu sa odrážajú v každom ťahu štetca. Kdekoľvek ide, sprevádza ju jej verný čierny skicár, ktorý pre ňu nie je len zápisníkom, ale akýmsi osobným denníkom plným vizuálnych príbehov. Skicár pre Stellu nie je len prázdna stránka, ale plátno, na ktorom vytvára svoje vnútorné svety a prežíva emocionálne okamihy. Starostlivo si naň dozerá, chráni ho ako tajomstvo, ktoré nechce nikomu odhaliť. Jeho stránky sú plné farieb a kreativity, ktorú dokáže vyjadriť len prostredníctvom maľby. Jedinou výnimkou je jej najlepšia kamarátka Becca, ktorej bez váhania svoje maľby zo skicáru ukáže. Stella mala len jedno väčšie náročnejšie obdobie a to vtedy, keď jej matka ochorela. Bolo to vážne a Stella sa bála toho najhoršieho, no našťastie sa jej matka z toho dostala v poriadku.