Bolo tesne popoludní, keď do paláca priviezli kráľovský manželský pár po vážnej dopravnej nehode. Kráľovná na tom bola veľmi zle, a tak bolo otázne, či vôbec donosí svoje prvorodené dieťa. Len pár minút pred polnocou sa však v nemocničnom krídle paláca ozval krik, ktorý po niekoľkých hodinách vystriedal plač malého dieťaťa. Narodil sa malý chlapček, ktorému už v tom momente bolo zapísané, že jedného dňa zdedí trón i celú krajinu. Malo to však jeden háčik, chlapček sa narodil na začiatku 8. mesiaca, a tak sa jeho orgány nedokázali úplne rozvinúť. Preto jeho prvá cesta smerovala do inkubátora, kde strávil niekoľko týždňov, kým sa dal úplne do poriadku. Keď mal 3 roky, do jeho života vstúpilo ďalšie dieťa kráľovskej rodiny, a to jeho brat Isaac Ferry. Zo začiatku na brata žiarlil, keďže sa bál, že všetký pozornosť, ktorú mal dovtedy sa presunie na druhé dieťa, no nakoľko bol chorý rodičia lásku a pozornosť medzi nich rozdelili. S bratom však prišla aj malá sestrička, čo všetko skomplikovalo. Už neboli len dvaja chlapci, ale aj jedno dievča, na ktoré Willem Cor žiarlil asi najviac. . Keď mal 4 rokov, do jeho života vstúpili zvieratá, konkrétne šteniatko austrálskeho ovčiaka menom Timbo, ktorý s ním mal spoločne rásť. Túto trojfarebnú guličku si hneď zamiloval a utvorili nerozlučnú dvojicu. Zároveň so šteniatkom však prišli aj obyvatelia klietky s huňatými kožúškami. Bunny a Luna, ako sa volali jeho dva králiky si našli miesto v jeho komnate. Ako tak však vek chlapcovi unikal, musel sa naučiť všetko, čo potreboval vedieť. Čítať, písať a počítať, to bol len začiatok toho všetkého, čo sa pre neho pripravovalo. Už od prvej chvíle bol však veľmi dobrým študentom, veľmi rýchlo porozumel všetkému, čo sa od neho chcelo. Až do jeho 13 rokov, kedy začal mať prvé pubertálne obdobie vzdoru. Začal sa vyhýbať hodinám histórie a politiky, ktorým absolútne nerozumel, aj keď vedel, že im jedného dňa porozumieť bude musieť. Radšej trávil čas v záhradách paláca so svojimi zvieratami, či kamarátmi, ktorých z radov kráľovských členov ako i z radov vyššej šľachty mal veľmi veľa. Ako to ale býva, do jeho života v 17 rokoch vstúpila aj prvá láska, ktorá mu pomotala hlavu. Nevydržalo to však dlho, keďže išlo o obyčajné dievča, ktoré mu otec neschvaľoval. Podľa jeho slov sa musel oženiť s princeznou, tak ako to on urobil. Preto začal vzdorovať, dokonca utiekol z domu na niekoľko týždňov preč. Nakoľko nikto netušil, či si so sebou vzal všetky potrebné lieky, ihneď sa ho strážcovia vydali hľadať, aby ho priviedli naspäť. To nebolo prvé zlo, ktoré tohto princa postihlo. Keď mal 18 rokov, skupina rebelov, ktorá sa snažila zvrhnúť kráľovskú rodinu sa rozhodla podpáliť východné krídlo paláca, v ktorom sa nachádzali komnaty ale i dielňa jeho mladšieho brata. Aj keď mal bežať čo najrýchlejšie mu to jeho zdravotný stav dovoľoval, aby si zachránil svoj vlastný život, namiesto toho sa rozbehol priamo pomedzi plamene, aby odtiahol brata od všetkých jeho vynálezov. Keď sa mu to ako-tak už podarilo, neďaleko nich vybuchla ďalšia nálož, ktorá oboch chlapcov odhodila niekoľko metrov ďaleko. Keď sa im k nim podarilo dostať Willem ležal v bezvedomí na svojom bratovi, ktorého chránil vlastným telom. Po niekoľkých týždňoch v nemocničnom krídle sa prebral z umelého spánku, no takmer nič nepočul, či skôr nepočul ak ľudia okolo neho stali na pravej strane. Po sérií vyšetrení sa zistilo, že mladý princ a následník trónu utrpel čiastočnú stratu sluchu na pravé ucho, čo ho úplne zmenilo. Keď ale dovŕšil 22 rokov, bolo mu od otca oznámené, že ho zasnúbil, čo sa mu nepáčilo a skončilo to ďalším útekom z domu a zlým vzťahom s otcom.