Marcy sa narodila ako druhorodené dieťa kráľovne Pandore a kráľovi Mikaelovi, takže niet na svete, čo by práve jej chýbalo. Milovaná oboma rodičmi, princezná, ktorá mala pozornosti aj od množstva iných ľudí. Už od svojho útleho veku milovala robiť svojmu otcovi chvostík. Tam kde šiel Mikael, šla aj ona. Bola vlastne takým ocinkovým miláčikom a neustále si dožadovala kráľovu pozornosť, ktorú jej však nie vždy mohol dať. Avšak vždy keď mohla, sledovala ho pri práci alebo mu aspoň nakúkala cez plece. A kráľ svoju jedinú dcéru ľúbil nadovšetko a každým dňom jej znášal aj modré z neba. Dával jej do života množstvo cenných rád ale zároveň ju učil aj veciam, ktoré by maminka veľmi neschvaľovala ak by sa to dozvedela. Nikdy neboli ďaleko od lumpárien, vkrádania sa do špajze, vyhýbania sa kuchárom v kuchyni, pri štvaní riaditeľky sanitárnych zariadení a všetko, do čoho s ňou dokázal kráľ Mikael pichnúť. A ona ho s radosťou všade nasledovala. So svojím ocinom mala jedinečný vzťah, o ktorom môže hovoriť len málo dievčat. Istým spôsobom jej tým vlastne zvýšil nároky na jej budúcich partnerov, pretože prečo by sa mala znížiť na niečo menej, keď jej vlastný otec zniesol všetko, čo jej videl na očiach?
Ako rástla, bola neustále také malé ocinkove šidielko, alebo ako ju zvykol nazvať – „čertíkom“. Až by sa zdalo, že o práci kráľa a všeobecne o kraľovaní má snáď viac vedomostí ako jej starší brat Frederick, ktorý mal prebrať vládu po jej otcovi. V období puberty však prešla svojím vlastným „mean streakom“ a zaumienila si, že z nej bude vedkyňa. Takže namiesto byrokracie, ekonomiky a všelijakých papierov sa zavŕtala do kníh o chémii a biológii. Prešla dlhým a intenzívnym štúdiom chémie, len aby sa následne začala venovať biológii. Celý jej život ju to však neustále ťahalo ku zvieratkám. Už od plienok okolo nej behala chlpatá guľa v podobe mačky a jej láska ku zvieratám neustále vzrastala. Počas štúdia chémie však zisťovala, že aj napriek tomu ako ju to baví, asi do toho sveta patriť nebude. Bola dobrá žiačka, ale nikdy nebola dosť dobrá na to, aby vynikla. Všade bola len zlatým stredom, aj keď vždy chcela dosiahnuť viac. Okrem vedeckých kníh sa vtedy ešte viac zavŕtala do fantasy knižiek a všeobecne fikcie, v ktorej žila svoj vysnívaný život. Svoju záľubu v čítaní automaticky začala zdieľať so svojou najlepšou priateľkou Emily, s ktorou niekedy nielen zdieľali ich hobby ale aj jednu mozgovú bunku, proste tak na etapy. Niekedy bolo proste fajn vypnúť pred svetom o ktorom mala dojem, že do neho nepatrí.
Aj napriek tomu, že je princezná a patrí do toho najvyššie postaveného kráľovského rodu v zemi, nikdy sa ako pravá princezná necítila. Na každom kroku videla nejaké chyby, nedokonalosti. Nikdy nebola príliš pekná, nikdy nebola príliš múdra, v ničom nevynikala, čo by ju naozaj pred ostatnými ľuďmi predalo. Aspoň tak si to ona vždy hovorila, aj keď ľudia okolo nej sa jej vždy snažili hovoriť opak. Ani jej romantické vzťahy sa nikdy nedali opísať ako romantické – žiadny z mužov jej nikdy nedal to, čo by očakávala a o čom čítala vo všetkých tých knihách. Pomaly ale isto upadala do apatie, depresie a jej život bol pretkaný úzkosťou a paranojou. Po tom, ako jej diagnostikovali depresiu a úzkosti, od svojich rodičov dostala pod stromček úžasný darček – malé šteniatko írskeho vlkodava, ktorého pomenovala Regulus. Na jednu stranu z toho, že sa jej to meno páčilo, na druhú stranu asi preto, že práve čítala harry potter fanfikcie. Odvtedy sa Regulus stal jej terapeutickým maznáčikom, keď sa nedokázala zodvihnúť z postele a začať žiť svoj život princeznej. Bol jeden z tých, ktorí ju naozaj dokázali rozveseliť. Veľmi ťažko sa jej hovorilo o tom, čo práve cíti a on bol veľmi pozorný a načúvajúci spoločník. Opustila ho iba na jednu kratšiu dobu, keď sa rozhodla na jeden semester vycestovať do Talianska v rámci študijného pobytu. Jej celoživotným snom bolo vždy dokázať niečo viac, čo hľadala aj na úplne iných miestach, v iných štátoch. Po jej študijnom pobyte sa práve vrátila načas domov, keď sa aj jej brat konečne vrátil zo štúdia v Brazílii a pomaly ale isto započala jeho selekcia, v ktorej mu úprimne držala prsty. Aj keď predstava 35tich žien v paláci nebola práve zákuskom.