Olga Irina, teda často prezývaná Olya alebo Ira, sa narodila ako posledné dieťa do kráľovskej rodiny Romanov v Rusku. Ako najmladšie dieťa z troch sa od jej rodičov dostávalo najviac pozornosti už od útleho veku. Nedalo by sa však povedať, že sa kvôli tomu lepila otcovi alebo matke na nohy – popravde sa z nej kvôli tomu vykľul docela samotár. Hlavne, keď to zašlo tak ďaleko, že ju rodičia prinútili zobrať si lekcie aikida – predsa bola Olya iba malá, zraniteľná žena a musela sa predsa vedieť brániť. Ju to však vždy najviac ťahalo ku zvieratám, všeobecne ku aktivitám, kde sa nemusela stretávať s ľuďmi. Boli to hlavne kone a koňské stajne, ktoré stáli za ich palácom. Síce jej to nerobilo veľkú radosť, ale musela sama požiadať trénerku, aby ju naučila ako na veľkých tátošov vyskočiť a jazdiť. Sprvu s tým nesúhlasili, predsa len na takých veľkých zvieratách mohla ľahko prísť k úrazu. Napokon ich však presvedčilo Olyino naliehanie a tvrdohlavosť a už sedela na koni a učila sa ako jazdiť, cválať, skákať, starať sa a podobne.
Samozrejme, išla v stopách jej súrodencov a taktiež sa musela venovať športu z iného súdka – akrobacii na chrbte koňa. Počas lekcií aikida našla v sebe istú ohybnosť a balans, ktorý vrhla do tohto veľmi nebezpečného športu. V Rusku to nebol veľmi populárny šport ale ju tá krása zvieraťa a akrobacie úplne ohúrila. Totižto bola svedkom jednej zo svetových súťaží, keďže ako fanatička do koní sa musela nachádzať snáď na každom podujatí, ktoré sa konalo.
Zahodila lekcie aikida a aj napriek protestom sa tomuto umeniu začala venovať už ako 10 ročná. Nakoniec sa ukázalo, že v tom bola veľmi dobrá, venovala sa svojím žrebcom s veľkou láskou a rozumela ich mimike. Jej rodičia boli očividne pyšný, že aj ich tretie dieťa sa venovalo niečomu na profesionálnej úrovni a podarilo sa im prehltnúť niektoré zranenia, ktoré prichádzali s prácou s koňmi, prípadnými pádmi z chrbta... Hlavne, keď to Olya brala s kľudom. Predsa len bola tretia v poradí na trón, prakticky na svojich pleciach neniesla žiadnu zodpovednosť. A práve keď sa Olya nenachádzala pri koňoch alebo na koni, keď mohla byť v pohodlných veciach zabuchnutá u seba v izbe s teplým čajom, venovala sa programovaniu a prípadnému tajnému hackovaniu. Často pomáhala bratovi Nikolayovi pri programovaní jeho svetelných show, ktoré potreboval pri tancovaní. Nikdy to nebrala ako robotu nazvyš, vždy bratovi rada pomohla tak ako on pomohol jej.
Ako jej súrodencov prenásledovali tragédie a traumy, jej sa to doposiaľ vyhýbalo. Musela však z diaľky sledovať to, ako sa s tým vysporadúvali. Chcela im ponúknuť akúkoľvek pomoc, pretože svojich súrodencov miluje ale niekedy mala pocit, že nikdy nedokáže mať s niekým taký dobrý vzťah, ako mala Daria s Nikolayom. Odvtedy aj na Olyu pozerali s obavami, ako keby sa na ňu malo nalepiť akési Romanovské prekliatie, čo ona z vrchu ignorovala a ešte väčšmi sa začala venovať svojej disciplíne, aby nikto nemal dôvod útočiť na ňu alebo na jej milovaného, ktorý sa očividne len tak ľahko neobjaví z jej všeobecnej odmietavosti ku akémukoľvek romantickému vzťahu.
Mala pred sebou veľmi náročné majstrovstvá v akrobacii práve priamo v Rusku, na ktoré sa pripravovala veľmi dlho. Jej zámerom bolo stadiaľ výjsť ako víťaz a zvrchovaná jednotka v disciplíne. Čo ju očividne stálo veľa. Priamo počas jej vystúpenia sa jej nepodaril jeden veľmi ťažký kúsok a veľmi nešťastne skončila pod kopytami zvieraťa. Odviezli ju do nemocnice vo veľmi zlom stave, so zlomeninami rebier a pomliaždeným krkom, no najviac to schytalo jej bedro, ktoré bolo skoro na padrť. Lekárom sa podarilo dať ju dokopy tak, aby kvôli obrovskej zlomenine neprišla o celú nohu, čo mimovoľne trocha sťažilo jej každodenné bytie.
Mala vtedy 18 keď jej doplo, že bude musieť chodiť o barle. Nie vždy, pretože musela prejsť ťažkým rehabilitačným výcvikom, čo si nariadila vlastne aj ona sama, keďže nechcela prísť o svoju normálnu hybnosť. Avšak aj dva roky po tomto úraze musí vždy mať barlu pri sebe, pretože po dlhšom opakovanom chodení alebo pohybe je bolesť neznesiteľná a musí sa podoprieť. Bola však veľmi tvrdohlavá na to, aby sa vzdala ťažkej aktivite – vedela, že ak sa prestane hýbať, tak to bude oveľa horšie. V akrobacii na koňovi patrila medzi špičku, aj keď ju od toho mnohí odhovárali, aby to po úraze prestala robiť, nedala na nich. Teraz sa však omnoho viac venuje skôr drezúre. O čosi neskoršie zistila, že sa v Illey koná selekcia princa Mikaela. Najskôr svoju prítomnosť odmietla ale potom na žiadosť Nikolaya prehodnotila svoje rozhodnutie a na výlet do Illey si nezabudla zbaliť do lietadla svojho obľúbeného koňa.